Autor kritizuje neefektívnosť v softvérovom priemysle a poukazuje na problémy s pomalým a preplneným softvérom. Vyjadruje znepokojenie nad praxou uprednostňovania rýchlejšieho hardvéru pred optimalizáciou softvéru.
Autor obhajuje lepšiu softvérovú architektúru a programovacie postupy s dôrazom na stabilitu a kvalitu ako odpoveď na pozorované chyby a nestabilitu webových aplikácií.
Autor sa zameriava na iniciovanie diskusie a zlepšenie v tomto odvetví a podporuje prispievanie k projektom s otvoreným zdrojovým kódom a ich prijímanie v záujme lepších softvérových riešení.
V článku sa kladú otázky týkajúce sa vplyvu finančných stimulov, tlaku trhu a financovania rizikovým kapitálom na kvalitu softvéru v kontexte presadzovania rýchleho vydávania produktov.
Diskutuje o kompromisoch medzi ziskovosťou a kvalitou softvéru s dôrazom na aspekty, ako je zložitosť, výkonnosť, výskyt chýb a výzvy spojené s používaním jazykov, ako je C++.
V článku sa tiež spochybňuje uprednostňovanie efektívnosti vývojárov pred efektívnosťou používateľov, pričom sa konkrétne spomína nedostatočná finančná motivácia na nepoužívanie nástroja Docker na nasadenie.
Spoločnosť Google zaviedla nový politický rámec zameraný na ochranu detí online, v rámci ktorého zaviedla opatrenia, ako je overovanie veku a zvýšený dohľad rodičov.
Kritici tvrdia, že táto politika môže mať negatívny vplyv na menšie podniky a obmedziť slobodu internetu, čo odráža obavy z motivácie podnikov a možných politických vplyvov.
Rozhovor sa rozširuje aj na témy ako NSFW obsah, vládna regulácia a cenzúra na sociálnych sieťach, zatiaľ čo ďalšie technologické správy informujú o urovnaní súdneho sporu o ochrannú známku, zrušení pokuty a plánoch na celomestské širokopásmové pripojenie.
V diskusii sa podrobne rozoberajú témy súvisiace s reguláciou webu a bezpečnosťou detí, pričom sa zdôrazňujú obavy týkajúce sa potenciálne cenzúrnych opatrení spoločnosti Google prostredníctvom zabezpečených prehliadačov.
Medzi návrhy na ochranu detí na internete patrí zavedenie nastavenia "bezpečného obsahu" v operačných systémoch, zavedenie rodičovských internetových filtrov a overovanie bezpečnosti detských webových stránok.
Uvádzajú sa aj významné výzvy pri implementácii týchto riešení, ktoré zahŕňajú aspekty týkajúce sa opatrení na overenie veku, certifikácie webových stránok a vyváženia technológie s inými spoločenskými faktormi.
Vlákno sa zameriava na výhody a nevýhody programu SumatraPDF Reader a predstavuje ho ako alternatívu k programu Adobe Acrobat na spracovanie súborov PDF. To zahŕňa jeho kompatibilitu s platformami, nízku hmotnosť a nedávne vylepšenia.
Rozhovor sa týka aj potreby bezproblémových nástrojov na úpravu PDF s otvoreným zdrojovým kódom a výziev pri analyzovaní a vykresľovaní súborov PDF, čo poukazuje na zložitosť pracovných postupov PDF.
Hoci je SumatraPDF chválená pre svoj výkon a jednoduchosť navigácie po stránkach, používatelia sa stretli s problémami s tlačou a zamŕzaním na Macu. Žiadané sú aj ďalšie funkcie, ako napríklad možnosť preťahovať karty do nových okien.
Spoločnosť Mazda vydala príkaz na zastavenie činnosti vývojárovi, ktorý vytvoril kód s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý rozšíril funkcie vozidiel Mazda, a uviedla, že porušuje autorské práva a kopíruje existujúce funkcie.
Vývojár splnil príkaz, aby sa vyhol právnym krokom, čo viedlo k sklamaniu majiteľov Mazdy, ktorí používali kód na zlepšenie zážitku z jazdy.
Tento incident vyvoláva diskusie o rovnováhe medzi kybernetickou bezpečnosťou, zákonmi o autorských právach a koncepciou spravodlivého používania, ako aj o možnom ignorovaní preferencií zákazníkov v oblasti prispôsobenia a autonómie vozidiel zo strany automobilky.
Spoločnosť Mazda čelila kontroverzným prípadom kvôli svojej neochote povoliť prispôsobenie a prístup tretích strán k svojim vozidlám, pričom vývojárom, ktorí vytvorili rôzne integrácie, poslala listy o zastavení činnosti a oznámenia o odstránení DMCA.
Automobilka svoje kroky odôvodnila právnymi a bezpečnostnými dôvodmi a dôvodmi súvisiacimi s autorskými právami, kritici však tvrdia, že prispôsobenie obmedzuje z dôvodu zisku a zodpovednosti.
V diskusii sa zdôrazňujú ťažkosti s interoperabilitou a znižujúcim sa pocitom vlastníctva v digitálnom svete, pričom komentátori vyjadrujú nespokojnosť s DMCA a navrhujú alternatívne spôsoby ochrany vývojárov a otvoreného zdrojového kódu.
Doktorka Janice Duffyová z Adelaide ukončila svoj 12 rokov trvajúci právny boj proti spoločnosti Google a vyhrala dve žaloby proti technologickému gigantovi za urážku na cti.
Prípad sa sústredil na to, že spoločnosť Google uverejnila hanlivý obsah z webovej stránky na stránke vyhľadávača aj po tom, ako Duffy požiadal o odstránenie obsahu.
Hoci sú podrobnosti o urovnaní dôverné, tento prípad zdôrazňuje emocionálnu a finančnú záťaž takýchto konaní a môže viesť k väčšej zodpovednosti spoločností prevádzkujúcich vyhľadávače, aby dôslednejšie monitorovali svoj obsah.
Istá žena vyhrala 12 rokov trvajúci súdny spor so spoločnosťou Google v súvislosti s hanlivými návrhmi automatického dokončovania, čím sa určila zodpovednosť spoločnosti Google za tieto návrhy a vytvoril sa precedens pre ich odstránenie na základe oznámenia.
Rôzne prípady vrátane ďalšieho v Austrálii odrážajú prebiehajúcu diskusiu o zodpovednosti vyhľadávačov za hanlivý obsah, o "práve byť zabudnutý" a o rovnováhe medzi slobodou prejavu a ochranou dobrého mena.
Diskusia sa rozširuje na otázky verejných trestných registrov a súkromia, pričom sa ďalej spochybňuje zodpovednosť a regulácia vyhľadávačov pri spracovaní potenciálne hanlivého obsahu.
Tento text pojednáva o implementácii algoritmu Dilithium v jazyku Java, post-kvantovej kryptografickej alternatíve k RSA (Rivest-Shamir-Adleman) a ECC (kryptografia eliptickej krivky).
Táto implementácia podporuje tri úrovne zabezpečenia a obsahuje funkcie na generovanie kľúčov, podpisovanie, overovanie, ako aj serializáciu/deserializáciu kľúčov.
Výslovne sa uvádza, že táto implementácia nie je určená na produkčné použitie a nenesie žiadnu záruku, ale kód je voľne prístupný pod licenciou Apache 2.0.
Článok sa zameriava na vývoj kvantovo odolného kryptografického algoritmu v jazyku Java s dôrazom na súčasnú absenciu knižníc pripravených na produkciu a sľubné vyhliadky.
Diskutuje sa o dlhodobých výzvach v oblasti ochrany údajov a potenciálnych rizikách spojených s implementáciou týchto nových algoritmov v dôsledku pokroku v oblasti kvantovej výpočtovej techniky.
Ako potenciálne riešenie sa navrhuje hybridné šifrovanie, kombinácia postkvantovej a tradičnej kryptografie, hoci s obavami o jeho spoľahlivosť a vplyv na digitálne meny, ako je Bitcoin.