Kedysi populárna služba na zasielanie okamžitých správ ICQ sa 26. júna vypne, čo vyvoláva nostalgiu a smútok medzi používateľmi, ktorí si pamätajú jej začiatky v oblasti internetovej komunikácie.
Používatelia sa zamýšľajú nad vývojom digitálnej komunikácie, technickými aspektmi prvých služieb zasielania správ a sentimentálnou hodnotou čísel ICQ.
Diskusia zdôrazňuje posun od prvých internetových nástrojov, ako je ICQ, k dnešným roztriešteným komunikačným platformám riadeným podnikmi.
Príspevok v blogu "2D Rigid Body Collision Resolution Part 1" predstavuje základy spracovania kolízií vo videohrách na známych príkladoch, ako sú Mario a pretekárske hry.
Rozlišuje medzi detekciou kolízií (identifikácia pretínajúcich sa objektov) a riešením kolízií (riešenie následkov) a vysvetľuje, ako herné motory aktualizujú pozície objektov na základe rýchlostí.
Príspevok zahŕňa kľúčové pojmy, ako sú normály povrchu, bodový súčin a relatívna rýchlosť, ktoré umožňujú pochopiť smery pohybu a určiť, či sa objekty pohybujú smerom k sebe alebo od seba.
Príspevok "2D Rigid Body Collision Resolution" od ksassnowski má za cieľ sprístupniť fyziku tuhých telies vývojárom, ktorí nie sú autormi hier, a tým, ktorí nemajú silné matematické zázemie.
Používatelia diskutujú o rôznych nástrojoch a technikách pre fyzikálne simulácie vrátane WebGL, three.js, matter.js, XPBD a Box2D a zdieľajú osobné skúsenosti a projekty.
Rozhovor poukazuje na rozdiely medzi hernou fyzikou a skutočnými fyzikálnymi simuláciami, vývoj herných fyzikálnych motorov a zložitosť detekcie kolízií.
Perplexica je vyhľadávač s otvoreným zdrojovým kódom a umelou inteligenciou, ktorého cieľom je poskytovať presné a aktuálne výsledky vyhľadávania na základe pochopenia požiadaviek používateľov.
Využíva pokročilé algoritmy strojového učenia a SearxNG na zabezpečenie súkromia používateľa a aktuálnych informácií, pričom disponuje lokálnymi modelmi LLM (Large Language Models) a viacerými režimami vyhľadávania.
Kvôli jednoduchosti sa odporúča inštalácia prostredníctvom nástroja Docker, ale k dispozícii sú aj iné metódy a používatelia ho môžu integrovať do svojich prehliadačov na rýchly prístup. Podpora komunity je podporovaná prostredníctvom hviezdičiek GitHub, darov a príspevkov.
Perplexica je open-source alternatíva k Perplexity, ktorej cieľom je zvýšiť súkromie umožnením lokálneho používania a vyhnúť sa problémom s údajmi v cloude.
Používatelia navrhujú integráciu lokálneho vyhľadávania elektronických kníh a PDF a vyjadrujú záujem o nástroje ako Obsidian a Logseq na lepšiu funkčnosť viacerých zariadení, pričom sa obávajú straty údajov a problémov so synchronizáciou.
Diskutuje sa o otázkach ochranných známok okolo názvu "Perplexity", pričom sa zdôrazňuje rovnováha medzi technickými inováciami a právnymi obmedzeniami, pričom niektorí obhajujú samostatnú technológiu umelej inteligencie, aby sa znížila závislosť od veľkých spoločností.
Kabosu, Shiba Inu, ktorá stojí za kultovým meme "Doge", zomrela vo veku 18 rokov na leukémiu a ochorenie pečene, ako oznámila jej majiteľka Atsuko Sato 24. mája 2024.
Kabosu sa preslávil na internete v roku 2010 vďaka fotografii na Satovom blogu, ktorá viedla k vytvoreniu mému "Doge" a následne inšpirovala kryptomenu Dogecoin.
Sato si Kabosu adoptoval v roku 2008 po zatvorení továrne na šteňatá a v decembri 2022 odhalil jej vážne zdravotné problémy.
Vo veku 18 rokov zomrel Kabosu, pes rasy Shiba Inu, ktorý stál za kultovým mémom "Doge", čo vyvolalo úvahy o kultúrnom vplyve internetových mémov.
Táto správa viedla k diskusiám o povahe virálneho obsahu, nepredvídateľnosti popularity a historickom kontexte mémov.
Mnohí vyjadrili smútok a nostalgiu a upozornili na významnú úlohu Kabosuovej v internetovej kultúre, pričom na počesť jej odkazu sa plánuje verejný pohreb.
Daniel Schroeder predstavuje vlastný renderer v reálnom čase využívajúci malé voxely na modernizáciu vizuálneho štýlu klasických 3D hier z 90. rokov, ako sú Doom a Quake.
Renderer spája retro estetiku s modernými technikami, vytvára charakteristické vizuály z nízkopoliových sietí a textúr a diskutuje o zložitostiach, ako je voxelová geometria a procedurálne generovanie.
Projekt je napísaný v jazykoch C++ a Vulkan, na modelovanie využíva Blender a jeho cieľom je integrácia do existujúcich herných motorov, pričom v budúcnosti plánuje dynamické prvky a vylepšené osvetlenie.
Voxel Displacement Renderer ponúka modernú zmenu retro 3D estetiky, ktorá pripomína pixel-art a prvé 3D hry, čo u používateľov vyvoláva nostalgiu.
Prirovnáva sa k technológii Nanite v Unreal Engine 5, hoci využíva odlišný prístup založený na voxeloch a výrazne sa líši v technike.
Napriek pôsobivým vizuálnym vlastnostiam rendereru chýbajú tiene a dynamické osvetlenie a komunita má záujem o vytvorenie projektu s otvoreným zdrojovým kódom, čo inšpiruje k ďalším experimentom.
Výsledky vyhľadávania generované umelou inteligenciou spoločnosti Google mylne uvádzali satirické články z časopisu The Onion ako faktické, čo vyvolalo obavy o schopnosť umelej inteligencie rozlišovať medzi správami a satirou.
Správa Media Matters poukázala na to, ako pravicové médiá nesprávne prezentovali štandardný postup FBI ako konšpiračnú teóriu zahŕňajúcu Bidena a Trumpa.
Ďalšími témami sú článok časopisu Rolling Stone o tom, ako Cyberpunk 2077 pomáha novinárovi pri liečbe rakoviny, prieskum denníka Guardian o ekonomických dezinformáciách a obavy z digitálneho rozkladu a hniloby odkazov.
Výsledky vyhľadávania generované umelou inteligenciou spoločnosti Google nepresne citovali satirické zdroje a uvádzali nepravdivé tvrdenia, čo vyvolalo obavy o spoľahlivosť umelej inteligencie a politickú zaujatosť.
Diskutuje sa o vplyve umelej inteligencie na návštevnosť webu, o integrácii reklám do odpovedí umelej inteligencie a o potrebe umelej inteligencie zverejňovať úrovne dôveryhodnosti a uvádzať zdroje.
Používatelia vyjadrujú frustráciu z toho, ako umelá inteligencia zvláda sarkazmus a dezinformácie, a diskutujú o obmedzeniach vyhľadávacieho algoritmu spoločnosti Google a vplyve internetových údajov na tréning umelej inteligencie.
Autor vyvinul operačný systém podobný Unixu s názvom Bunnix pre ciele x86_64 za 27 dní, ktorý podporuje staršie zavádzanie a zavádzanie EFI, ale nemá podporu USB a vyžaduje klávesnicu PS/2.
Jadro Bunnix, napísané v jazykoch Hare a C, obsahuje ovládače pre PCI a AHCI, podporuje súborové systémy ext4 a memfs a obsahuje softvér tretích strán, napríklad Vim a Doom.
Napriek tomu, že Bunnix bol funkčný, ale s chybami, poslúžil autorovi ako skúsenosť, ktorú plánuje využiť vo svojom predchádzajúcom projekte Helios, a vidí v ňom potenciál pre komunitou riadené zlepšenia.
V diskusii na Hacker News sa venuje rýchlym vývojom klonu Unixu, porovnáva ho s pôvodným Unixom a diskutuje o zložitosti unixových signálov.
O operačnom systéme Mastodon napísanom v novom programovacom jazyku Hare, ktorý je k dispozícii na GitHube pod licenciou GPLv3, sa diskutuje pre jeho pomalší kód z dôvodu vyhýbania sa LLVM, čo poukazuje na kompromis medzi jednoduchosťou a výkonom.
Diskusia zdôrazňuje napätie medzi ideologickou čistotou a širšou použiteľnosťou, pričom vývojári Hare sa rozhodli nepodporovať proprietárne platformy a zdôrazňujú svoje právo uprednostniť konkrétne ciele pred všeobecnou popularitou.
Výskumníci vydali dokument o interpretácii veľkých jazykových modelov so zameraním na sonet Clauda 3.
Identifikovali "funkcie", špecifické kombinácie neurónov, ktoré sa aktivujú v reakcii na pojmy ako Golden Gate Bridge, a ukázali, že úprava týchto funkcií môže zmeniť správanie modelu.
Modifikovaný model "Golden Gate Claude" je k dispozícii pre verejnosť, čo dokazuje potenciál presných vnútorných úprav na zvýšenie bezpečnosti a pochopenia AI.
Diskusia na Hacker News vtipne upozorňuje na posadnutosť modelu umelej inteligencie mostom Golden Gate, čo vyvoláva pobavenie a obavy z predsudkov umelej inteligencie.
Rozhovor sa zaoberá vyladením modelu umelej inteligencie, bezpečnosťou, etickými výzvami a možnosťou zneužitia a prispôsobenia rôznym hodnotovým systémom.
Účastníci diskutujú o antropomorfizácii jazykových modelov, o ich boji s rozpormi a o humorných, ale aj znepokojujúcich výsledkoch vrátane nesprávnych historických informácií a kritiky odpovedí umelej inteligencie.
Doktorandka Lisa Martino-Taylorová z University of Missouri-Columbia z roku 2011 skúma koalíciu Manhattan-Rochester a jej tajné aerosolové štúdie v St. Louis v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
Štúdie, ktoré uskutočnila americká armáda, sa zameriavali na mestské oblasti s nízkymi príjmami a prevažne menšinovým obyvateľstvom, aby sa zistili zdravotné účinky žiarenia spôsobeného zbraňami.
Práca sa zaoberá tým, ako môžu organizácie vykonávať škodlivé činnosti s vnútorným súladom a vonkajšou ignoranciou, a navrhuje verejné politiky na zvýšenie transparentnosti a zabránenie neetickým tajným projektom.
V rokoch 1945 až 1970 vykonávala americká armáda v St. Louis neetický výskum účinkov rádioaktivity na zdravie, a to napriek existujúcim údajom, ktoré mohli takéto experimenty urobiť zbytočnými.
Diskusia poukazuje na historické neetické lekárske experimenty, ako napríklad injekčné podávanie plutónia ľuďom, a ich dlhodobý vplyv na dôveru verejnosti v medicínu, vrátane hnutí, ako je Anti-Vax.
Text sa zaoberá aj etickými otázkami lekárskych experimentov na marginalizovaných skupinách, vládnym tajomstvom a výzvami na obnovenie dôvery verejnosti vo vládne a súkromné subjekty v súvislosti s vývojom a podávaním vakcín.
Nové prehľady generované umelou inteligenciou spoločnosti Google vo výsledkoch vyhľadávania v USA viedli k nepresnostiam a zavádzajúcim informáciám, ktoré sa často označujú ako "halucinácie".
Napriek rozsiahlemu testovaniu si umelá inteligencia zamieňa satiru s faktami a odvoláva sa na nespoľahlivé zdroje, ako napríklad The Onion, čo vedie k bizarným tvrdeniam a nesprávnym výrokom o verejných osobnostiach.
Spoločnosť Google pracuje na vylepšeniach, ale náhlenie sa s integráciou umelej inteligencie, aby mohla konkurovať platformám, ako je ChatGPT, viedlo k nekonzistentným a nespoľahlivým výsledkom vyhľadávania, čo vyvoláva obavy používateľov.
Nová funkcia vyhľadávania spoločnosti Google založená na umelej inteligencii, ktorá ponúka súhrnné odpovede, je pod drobnohľadom z hľadiska spoľahlivosti a presnosti.
Kritici zdôrazňujú, že súhrny generované umelou inteligenciou môžu poskytovať jedinú, potenciálne nesprávnu odpoveď, na rozdiel od tradičných výsledkov vyhľadávania, ktoré umožňujú krížovú kontrolu z viacerých zdrojov.
Používatelia sa obávajú o dôveryhodnosť informácií poskytovaných umelou inteligenciou, uvádzajú prípady dezinformácií a nekvalitných zdrojov údajov a niektorí sa obracajú na alternatívy, ako sú DuckDuckGo a Kagi, aby získali lepšie súkromie a výsledky vyhľadávania.
Diskusia sa sústreďuje na to, či by sa akcie používateľského rozhrania mali spúšťať po stlačení alebo uvoľnení tlačidla, pričom sa zohľadňuje rýchlosť odozvy, prevencia chýb a preferencie používateľov.
Funkcia "Act on release" je podporovaná usmerneniami o prístupnosti webového obsahu (WCAG) pre lepšiu prístupnosť, pretože umožňuje používateľom zrušiť akcie odsunutím ukazovateľa.
V diskusii sa zdôrazňuje význam kontextu pri návrhu používateľského rozhrania, pričom sa navrhuje, aby sa kritické akcie potvrdzovali pri uvoľnení, aby sa predišlo chybám, zatiaľ čo nekritické akcie sa môžu spúšťať pri stlačení, aby sa dosiahla efektívnosť.
Spoločnosť Spotify 9. decembra 2024 vypne všetky zariadenia Car Thing bez možnosti vrátenia peňazí alebo výmeny.
Zariadenie Car Thing, určené pre navigáciu Spotify v automobiloch, sa v júli 2022 prestalo predávať z dôvodu nízkeho dopytu a problémov v dodávateľskom reťazci, ale naďalej sa predávalo za zníženú cenu.
Používatelia naliehajú na spoločnosť Spotify, aby otvorila zdrojový kód zariadenia a zabránila tak vzniku elektronického odpadu, ale spoločnosť na to nereagovala, čo viedlo k výraznej nespokojnosti používateľov a nedôvere v budúce hardvérové produkty spoločnosti Spotify.
Spoločnosť Spotify plánuje v decembri vypnúť svoje zariadenia Car Thing bez možnosti vrátenia peňazí, čo vyvolalo kritiku v súvislosti s elektronickým odpadom a právami spotrebiteľov.
V diskusii sa zdôrazňuje potreba predpisov, ktoré by zabránili praktikám, ako je trvalé blokovanie zavádzačov a brickovanie zariadení po skončení životnosti, a obhajujú sa modely zabezpečenia, ktoré sa nespoliehajú na privilegované kľúče výrobcu.
Kritici zdôrazňujú význam priebežných aktualizácií pre bezpečnosť, mandát EÚ pre USB-C na zníženie množstva elektronického odpadu a potenciálne výhody uľahčenia reflashovania zariadení s cieľom predĺžiť ich životnosť.
CSharpRepl je multiplatformný príkazový riadok jazyka C# REPL (Read-Eval-Print Loop) na interaktívny prieskum jazyka C#, knižníc a balíkov NuGet.
Podporuje rýchle testovanie syntaxe a API bez potreby vytvárania projektov, ponúka automatické dokončovanie príkazového riadka a umožňuje odkazovanie na balíky NuGet a existujúce projekty.
Medzi jeho funkcie patrí navigácia do zdrojového kódu pomocou klávesy F12, zobrazenie kódu IL (Intermediate Language) pomocou klávesy F9 a je bezplatný, s otvoreným zdrojovým kódom a inštalovateľný pomocou dotnet tool install -g csharprepl.
Diskusia sa zameriava na CSharpRepl, nástroj REPL (Read-Eval-Print Loop) jazyka C#, ktorý ponúka zvýrazňovanie syntaxe a IntelliSense.
Používatelia ho porovnávajú s alternatívami, ako je napríklad LinqPad, ktorý je chválený pre funkcie, ako je bezpečné ukladanie hesiel a perzistencia procesov, a to aj napriek licenčným nákladom.
Medzi ďalšie spomenuté nástroje patrí RoslynPad a polyglotné zošity vo VSCode, pričom niektorí používatelia odporúčajú preskúmať aj F# pre jeho jedinečné funkcie.